Zovšeobecnenie poznatkov z riešenia KJ v posledných rokoch:

§ nie všetkým KJ venovali média rovnakú pozornosť:
§ hurikán Katrina mal vysokú mediálnu pozornosť,
§ naopak v prípade indického štátu Maharašta 0,5 mil. evakuovaných, tajfún Khanun v okolí Šanghaja až 1,35 mil. evakuovaných, ...
§ odhady obetí:
§ nadhodnotené – New Orleans 10-25 tis. obetí (1036),
§ Podhodnotené - tsunami na Vianoce 2004 10-30 tis. obetí (240 tis.),

§ obrazové zábery zničených území môžu byť účelovo skreslené,
§ využívanie KJ na zviditeľnenie vlád, prípadne ich zamlčovanie,
§ fámy sa šíria rýchlejšie, ako KJ doznie,
§ snahy zarobiť na KJ (zbierky, rekonštrukcie, poistenie – podhodnotenie škôd),
§ rozvojový faktor a stav ekonomiky krajiny, prípadne sveta.

Riešenie konkrétnych krízových javov si vyžaduje:
§ vykonávanie analýzy rizík a ohrození,
§ spracovanie prognózy vzniku krízového javu,
§ uskutočňovanie preventívnych opatrení,
§ uplatňovanie zásad krízového plánovania,
§ monitorovanie rizík a krízových činiteľov,
§ adekvátnu reakciu na krízový jav,
§ organizovanie záchranných prác,
§ obnovovanie narušených procesov, objektov a systémov.

Analýza rizík a ohrození:
Vykonávajú ju pracovníci krízového manažmentu, ale tiež manažéri verejnej správy, výrobných organizácií, služieb a rôznych inštitúcií. Cieľom komplexnej analýzy rizík a ohrození je:
§ posúdenie všetkých rizík a ohrození, ktoré môžu spôsobiť narušenie stability systému,
§ poznanie a pochopenie všetkých zákonitostí vzniku krízových javov, t.j. nielen príčin vzniku, ale aj postupnosti vzniku (zmena parametrov) a negatívnych následkov ich pôsobenia,
§ vytvorenie účinného monitorovacieho systému rizikových faktorov a potenciálnych zdrojov krízových javov (akumulované zdroje energií, hmôt a síl),
§ návrh optimálneho systému vyhodnocovania rizikových parametrov a stanovenie hranice vzniku krízy,
§ získanie podkladov na vykonanie prognózy možných krízových javov a vyhodnotenie ich účinkov a negatívnych následkov.

Analýzy rizík v územnom obvode:
§ hodnotia územný obvod z hľadiska:
- geografických charakteristík,
- klimatických charakteristík,
- demografickej skladby,
- stavu a kvality infraštruktúry,
§ posudzujú možnosti vzniku krízových javov:
- živelné pohromy,
- technologické havárie,
- požiare,
- epidémie a hromadné onemocnenia,
- krízové javy vo verejnom sektore,
§ stanovujú možnosti riešenia vzniknutých krízových javov, vrátane výberu nástrojov na odstraňovanie ich negatívnych dôsledkov.

Prognóza vzniku konkrétneho krízového javu vykonáva KM podľa nasledovného postupu:
§ identifikácia všetkých zdrojov krízových javov a ich lokalizácia v danom prostredí,
§ kvantifikácia zdrojov krízových javov z pohľadu objemu akumulovaných zdrojov energií, hmôt a síl,
§ vyhodnotenie pravdepodobnosti vzniku jednotlivých krízových javov z pohľadu veľkosti rizík a krízových činiteľov,

Stanovenie možných dôsledkov a ničivých faktorov krízových javov :

1. Na človeka :

- okamžitá smrť,
- smrteľné zranenie,
- ťažké zranenie, prípadne trvalé poškodenie zdravotného stavu,
- ohrozenie zdravotného stavu (znemožnenie pôsobenia v priestore bez špeciálnych individuálnych ochranných prostriedkov),

2. Na politickú a sociálnu situáciu:

§ politická nestabilita, strata dôvery, negatívne pôsobenie opozície, politické prevraty,
§ strata medzinárodného kreditu, neplnenie medzinárodných dohôd, medzinárodná izolácia,
§ možnosť vzniku vojenského konfliktu,
§ narušenie, prípadne úplná strata sociálnych istôt,
§ vznik sociálnych nepokojov,

3. Na výrobu a služby:

§ zastavenie výrobných procesov v hodnotenom objekte,
§ nedostatok určitých tovarov, potreba zvýšenia a rozšírenia dovozu,
§ zníženie, prípadne zastavenie vývozu, obmedzenie zdrojov na zabezpečenie dovozu,
§ zníženie výkonu, prípadne zrušenie niektorých služieb, obmedzenie životného štandardu človeka,

4. Na životné prostredie:

§ zhoršenie stavu pitnej vody, prípadne poškodenie alebo zničenie vodných zdrojov (napr. kontamináciou ropnými produktmi, chemickými látkami,...),
§ narušenie procesu poľnohospodárskej výroby,
§ poškodenie vegetácie, narušenie stability fauny a flóry,
§ znečistenie ovzdušia,
§ ohrozenie existencie človeka v danej oblasti,

5. Na dodávky a zabezpečenie základných životných potrieb ľudí (vrátane zabezpečenia energií, surovinových zdrojov,...):

§ eskalácia krízových javov v rôznych výrobných procesov v posudzovanom prostredí,
§ plošné narušenie výroby a služieb,
§ ohrozenie procesu poskytovania základných životných potrieb obyvateľov,

Ďalšie kroky spracovania prognózy vzniku krízového javu:
§ posúdenie kumulácie možného pôsobenia krízových javov v rámci objektu, obce, prípadne regiónu (územný obvod, kraj,...),
§ stanovenie možných následkov v prípade kumulácie krízových javov (variantné vyhodnotenie možných následkov, vrátane ich kvantifikácie),
§ posúdenie možnosti znižovania rizikových činiteľov a vytypovanie tých, ktoré nie je možné dostupnými organizačnými opatreniami, ani súčasnými technológiami eliminovať,
§ stanovenie rizík, ktoré sa môžu vyskytnúť počas reakcie na vzniknutú situáciu a návrh organizačných, materiálnych a technických (technologických) opatrení, ktorými ich je možné znížiť.

Prevencia dôsledku krízových javov:

§ uskutočňovanie krízového plánovania,
§ vykonávanie predbežných opatrení,
§ vyhodnocovanie monitorovaných údajov,
§ vytvorenie systému pohotovosti,
§ výstavba záchranných jednotiek a ich technické vybavenie,
§ vybavenie individuálnymi ochrannými prostriedkami,
§ prevádzkovanie systému varovania a vyrozumenia,
§ včasne informovanie verejnosti.

Preventívne opatrenia vykonávané korekciou objemu hmôt, energií a síl:

§ znižovanie zásob nebezpečných chemikálií v technologických procesoch,
§ obmedzovanie sústreďovania nebezpečných prevádzok v regiónoch,
§ prijímanie opatrení (úprava technológií) na znižovanie spotreby energií, palív, prevádzkových hmôt pri zachovaní alebo aj skvalitnení úrovne zabezpečenia,
§ zavádzanie nových technológií do procesov spracovania odpadov s dôrazom na nebezpečné látky a obmedzovanie počtu ich skládok, ako aj skladovaných objemov,
§ znižovanie napätia v spoločenských procesoch odstraňovaním ich príčin (riešenie mzdových, pracovných, ale aj iných požiadaviek profesijných skupín s dôrazom na zamestnancov štátnej sféry, riešenie problémov
národnostných menšín, znižovanie nezamestnanosti, účinná sociálna politika, ...),
§ uplatňovanie ochranárskych a reštrikčných opatrení na úrovni ústredných orgánov štátnej správy (napr. v dovoze, predaji a registrácii zbraní, v dovoze a distribúcií drog, zavádzaní vízovej povinnosti alebo iných obmedzení
vstupu osôb z krízových oblastí do vlastnej krajiny).

Preventívne opatrenia vykonávané zvyšovaním odolností systémov:

§ výstavba objektov, ktoré sú dimenzované tak, aby odolali v prípade vzniku krízových javov (napr. proti zemetraseniam, požiarom, záplavám, ...),
§ budovanie ochranných objektov,
§ vytváranie nezávislého informačného systému, ktorý je schopný fungovať aj v prípade vzniku krízových javov,
§ dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci, vykonávanie kontrolnej činnosti (dôraz je položený na dodržiavanie zásad používania predpísaných ochranných pomôcok a ustanovení, vyhlášok a predpisov),
§ ochrana pracovného a životného prostredia,
§ školenia a príprava osôb na činnosť v priebehu krízových javov,

§ príprava, vyzbrojovanie a vystrojovanie záchranných jednotiek, ich vybavovanie modernou technikou, zabezpečovanie pohotovosti,
§ informovanie obyvateľstva o vývoji politickej situácie, o stave ekonomiky a reštrikčných ekonomických opatreniach, predchádzanie fámam, vysvetľovanie vlastných krokov,...
§ riešenie problémov na úseku sociálneho zabezpečenia,...
§ vytvorenie účinného systému monitorovania rizikových faktorov, ich priebežné vyhodnocovanie a informovanie o výsledkoch (kompetentné orgány a v niektorých prípadoch aj obyvateľstvo),
§ účinný mechanizmus poistenia právnických aj fyzických osôb proti stratám a škodám, ktoré môžu utrpieť v dôsledku rôznych krízových javov.

Krízové plány:

Havarijný plán:
- havarijný plán subjektu, ktorý je potenciálnym ohrozovateľom okolia,
- havarijný plán obce (regiónu), ktorá je ohrozeným objektom na svojom území, prípadne v okolí,

Krízový plán:
- krízový plán spracovávaný v rámci systému hospodárskych opatrení na krízové stavy,
- krízový plán záchrannej jednotky,
- krízový plán podnikateľského subjektu.

Územie, zemie, na ktorom sa vyskytli krízové javy je charakteristické:

§ väčším počtom postihnutých osôb, ktoré sú bezprístrešia, základných životných potrieb, šokované,zranené alebo usmrtené,
§ zničením a rozrušením obytných a hospodárskychbudov, priemyselných objektov, dopravnýchprostriedkov a zariadení,
§ poškodením rozvodných sietí a energetickýchzariadení,
§ zaplavením rozsiahleho územia,
§ vznietením horľavých predmetov a látok s možnosťouvzniku veľkých požiarov a výbuchov,
§ rádioaktívnym alebo chemickým zamorením osôb,ovzdušia, terénu, budov, potravín a vody,
§ vznikom rozsiahlych infekčných ochorení ohrozujúcich život osôb alebo domácich zvierat,
§ zničením alebo rozrušením poľnohospodárskych a lesných porastov a pôdy,
§ zavalením ulíc a pozemných komunikácií alebo ich narušením,
§ celkovým narušením života a výrobných procesov,
§ narušením sociálnych istôt ľudí a spoločenských vzťahov,
§ narušením ekonomického rastu,
§ stratou politickej, vojenskej a všeobecne bezpečnostnej stability.

Úlohy kompetentného orgánu riadenia pri riešení krízového javu:

§ monitorovanie a vyhodnocovanie správ o vzniku krízových javov,
§ zabezpečovanie vyrozumenia a varovania,
§ vytváranie krízových štábov,
§ organizovanie opatrení na ochranu osôb, majetku a životného prostredia,
§ príprava návrhov a spracovanie príkazov na vykonanie záchranných prác,
§ riadenie činnosti záchranných jednotiek,
§ organizovanie komplexného zabezpečenia záchranných prác,
§ spracováva a predkladá správy a hlásenia.

Záchranné práce:

§ sú súborom činnosti, ktorých cieľom je záchrana života a zdravia osôb, záchrana majetku a životného prostredia, odsun postihnutých, ako aj zamedzenie pôsobeniu a ďalšieho šírenia negatívnych činiteľov v
priestore postihnutom krízovým javom,
§ vykonávajú ich základné a ostatné zložky IZS,útvary PZ a osoby povolané na osobné úkony.

Tri kategórie záchranných prác:

1.kategória – samostatný zásah:
§ každá zložka záchranných systémov zasahuje samostatne,
§ záchranná jednotka musí byť schopná splniť všetky úlohy spojené s likvidáciou následkov krízových javov,
§ každá jednotka musí zvládať široké spektrum odborných činností,

2.kategória – spoločný zásah:
§ počas zásahu sú využívané odborné schopnosti, možnosti a špecializácia jednotlivých záchranných jednotiek,
§ záchranné jednotky sa môžu užšie špecializovať,
§ spoločný zásah si vyžaduje nutnosť koordinácie zásahu,

3.kategória – komplexný zásah:
§ využitie všetkých dostupných síl a prostriedkov (nielen špecializovaných záchranných, ale aj odborne príbuzných),  potreba vyhlásenia osobitných podmienok a zvláštneho režimu
v zasiahnutom priestore,
§ podpora zdrojmi a zásobami, ktoré sú centrálne vytvárané,
§ maximálne nároky sú kladené na koordináciu činnosti.

Činnosti vykonávané v rámci obnovy:

§ odstránenie trosiek, závalov a poškodených budov,
§ odmorenie zamoreného terénu, objektov a techniky,
§ obnova životného prostredia,
§ obnovenie rozvodov elektrickej energie, vody a plynu,
§ obnova komunikačného systému (cesty, mosty, železnice, produktovody, telekomunikačné spojenie,...),
§ návrat evakuovaných osôb a zabezpečenie všestrannej pomoci postihnutým,
§ obnovenie výroby na pôvodnú technologickú úroveň, alebo zavedenie novej technológie (možnosť rozvoja).

Webová stránka byla vytvořena pomocí on-line webgenerátoru WebSnadno.cz