ZÁSADY RIADENIA KRÍZ
Druhým spôsobom riešenia kríz je účelné a účinné riadenie ich priebehu. Proces riadenia priebehu krízových javov je známy z prostredia medzinárodnej politiky, ekonomiky, zo sociálneho prostredia, ale tiež v niektorých prípadoch zo životného prostredia. Vyžaduje si aktívny postoj k vznikajúcej kríze, jej včasné zistenie a podrobnú analýzu príčin, na ktoré je nutné včas, cielene a účinne reagovať.
Riadenie krízy je proces, počas ktorého sa subjekt riadenia snaží určiť pravdepodobný priebeh pôsobenia existujúcich i očakávaných negatívnych javov a navrhnúť postupy, ktoré umožnia vyhnúť sa ich pôsobeniu a využiť pozitívne tendencie na ozdravenie celého systému.

Riadenú krízu je možné charakterizovať ako:

􀂾 krízu s celkovo kratším priebehom,
􀂾 krízu s minimálnym trvaním akútneho štádia,
􀂾 krízu so zrýchleným priebehom chronického štádia,
􀂾 krízu s postupným znižovaním miery rizikových faktorov počas chronického štádia,
􀂾 krízu, počas ktorej je štádium vyriešenia krízy maximálne urýchlené.

Každá riadená kríza je charakterizovaná logickou postupnosťou krokov, ktorých cieľom je zabrániť vzniku akútneho a chronického štádia, alebo aspoň znížiť ich negatívne dopady (obidva varianty riadenia krízy sú uvedené na obrázku č.5.6). Odhliadnuc od cesty, ktorou sa riadenie krízy uskutočňuje, znižujú sa počas každej riadenej krízy škody a straty a na druhej strane sa znižuje pravdepodobnosť jej opakovania. Závisí to od úrovne pochopenia príčin krízy a prijatia optimálneho scenára na jej riešenie.

Príliš veľká snaha o čo najrýchlejšie vyriešenie krízy môže so sebou prinášať negatívne dopady, ak:

􀂾 nie sú úplne jasné príčiny krízy,
􀂾 kríza nie je úplne pod kontrolou a objavujú sa nové symptómy,
􀂾 nie sú komplexne posúdené dopady aktivít zameraných na odstránenie negatívnych prejavov krízy.

Na druhej strane kríza prebiehajúca živelne alebo eliminovaná náhodnými, nesystémovými a neprofesionálnymi krokmi, prípadne riadená intuitívne, má tendenciu prebiehať priamočiaro a rýchlo, pričom na konci tohto procesu je podľahnutie kríze.

Projektovanie procesu riadenia kríz je vytváranie podmienok na splnenie vytýčených cieľov a základných úloh krízového manažmentu prostredníctvom zvolených postupov, nástrojov a zdrojov v najvhodnejšej časovej postupnosti. Projektovanie krízového riadenia je možné, rovnako ako akúkoľvek inú cieľavedomú činnosť, popísať radom konkrétnych znakov a charakteristík, medzi ktoré je možné zaradiť:

•  prístupy k projektovaniu,
• princípy projektovania,
• komplexné zabezpečenie projektovania,
• metódy projektovania,
• riadenie projektovania.

Prístupy k projektovaniu procesu riadenia kríz sú úzko spojené s typom, charakterom a rozsahom krízy, ale tiež s príslušnou úrovňou krízového manažmentu, na ktorej sa projektovanie uskutočňuje. Medzi základné prístupy patria:

􀂾 systémový prístup:
• je založený na princípoch platných v teórii systémov,
• uskutočňuje sa prostredníctvom rozčlenenia navrhovaného systému riadenia na ucelené podsystémy, ktoré sú samostatne projektované a účelne navzájom prepojené,

􀂾 funkčný prístup:
• je uskutočňovaný prostredníctvom funkcií krízového riadenia a ich naplňovania,
• umožňuje vyčleniť funkcie krízového riadenia, ktoré pôsobia pozitívne na riadenie krízy a podrobne ich rozpracovať a naopak vylúčiť funkcie, ktoré systém ovplyvňujú negatívne, prípadne ktoré sa javia ako nadbytočné,

􀂾 cieľovo optimalizačný prístup:
• je založený na dominantnom postavení cieľovej funkcie systému,
• postup riadenia krízy je podmienený charakterom a rozsahom cieľa, pričom môže byť vo viacerých krokoch optimalizovaný,
• do značnej miery využíva exaktné nástroje (štatistika, sieťová analýza, hodnotová analýza, dynamické programovanie),

􀂾 heuristický prístup:
• uplatňuje sa v podmienkach, kde je zložité stanovenie postupných krokov riadiaceho procesu exaktnými metódami (zvyšuje efektívnosť myšlienkových postupov pomocou psychologických a logických formulácií),
• je založený na podrobnej analýze vstupných podmienok prvkov, na analýze cieľov s predpokladanými výsledkami procesu riadenia krízy,
• je to cesta postupného približovania sa k cieľovému stavu,

􀂾 empiricko intuitívny prístup:
• je v krízovom riadení často využívaný v čistej forme, prípadne v kombinácii s ostatnými prístupmi,
• je založený na skúsenostiach a rutinných prístupoch krízových manažérov,
• využíva sa vždy, keď nie je možné jednoznačne popísať cestu k vytýčenému cieľu.

Princípy projektovania vyjadrujú najvšeobecnejšie požiadavky a podmienky charakterizujúce proces projektovania, odrážajú objektívne zákonitosti riadenia v projektovaní, a tak zvyšujú kvalitu tohoto procesu. Medzi základné princípy, ktoré
pozitívne ovplyvňujú projektovanie procesu riadenia kríz, patrí:

􀂾 princíp cieľovosti:
• jeho základnou myšlienkou je správne stanovenie konečného cieľa, ktorý chce subjekt dosiahnuť a radu čiastkových, kontrolovateľných cieľov na ceste ku konečnému cieľu,
• stanovovanie cieľov podľa ich úrovne, obsahu a časových parametrov,princíp komplexnosti:
• pochopenie a posúdenie problému vo všetkých súvislostiach a reakcia na ne v konkrétnych podmienkach projektovania,

􀂾 princíp systémovosti:
• vyžaduje pochopenie projektovania procesu riadenia kríz ako uceleného súboru navzájom previazaných prvkov,
• rešpektuje jednotu funkcií, cieľov, parametrov a informácií v priestorovom a časovom vymedzení,

􀂾 princíp hierarchičnosti:
• rešpektovanie horizontálnych i vertikálnych väzieb cieľov, úloh a funkcií,
• vyzdvihnutie najdôležitejších prvkov a ich predností v procese projektovania,
• rešpektovanie a stanovenie potrebnej centralizácie a decentralizácie funkcií jednotlivých orgánov krízového riadenia,

􀂾 princíp adaptívnosti:
• prispôsobovanie sa vplyvom vonkajších i vnútorných podmienok,

􀂾 princíp komplementarity:
• sledovanie zmien, ktoré spôsobujú plánované kroky, z pohľadu konečných cieľov,
• je nutné si uvedomovať skutočnosť, že objektívne a subjektívne obmedzenia ovplyvňujú projektovanie,

􀂾 princíp efektívnosti:
• komplexné chápanie pojmu efektívnosť, vzťah medzi vynaloženými prostriedkami a výsledným efektom,
• efektívnosť z pohľadu konečného efektu, ale aj čiastkových krokov v procese projektovania.

Komplexné zabezpečenie projektovania procesu riadenia kríz stanovuje rad konkrétnych krokov a činností, bez ktorých by nebolo možné spracovať projekty riadenia konkrétnych kríz. V rámci neho je nutné konkrétne riešiť otázky:

􀂾 obsahu krízového riadenia v danom prípade,
􀂾 organizačnej štruktúry krízového manažmentu potrebnej na riadenie krízy,
􀂾 informačného zabezpečenia procesu riadenia krízy,
􀂾 časového faktoru spojeného s projektovaním,
􀂾 finančného zabezpečenia,
􀂾 materiálneho zabezpečenia,
􀂾 personálneho zabezpečenia,
􀂾 nástrojov korekcie systému krízového riadenia.

Metódy projektovania procesu riadenia kríz predstavujú nástroje, ktoré uľahčujú projektovanie, vnášajú do neho systém a podieľajú sa na hľadaní optimálnych riešení. Patria medzi ne:

􀂾 klasické metódy (analýza, syntéza, dedukcia, indukcia),
􀂾 nové metódy (brainstorming, sieťová analýza, dynamické programovanie, metóda následnej deštrukcie,…).

Riadenie projektovania procesu riadenia kríz je postup zjednocovania stanovených cieľov s postupmi na ich dosahovanie, ako aj optimálne využívanie síl a prostriedkov v procese projektovania.
Riadenie projektovania sa priamo odráža v jeho postupe:

􀂾 vznik krízy, formulácia problému,
􀂾 koncepcia riešenia problému,
􀂾 zhromažďovanie a analýza informácií o kríze,
􀂾 stanovenie cieľov, ktoré chceme dosiahnuť,
􀂾 projektovanie procesu riadenia krízy vo variantoch,
􀂾 stanovenie optimálneho variantu,
􀂾 posúdenie a prijatie optimálneho variantu.

 

Webová stránka byla vytvořena pomocí on-line webgenerátoru WebSnadno.cz