Najzávažnejším krízovým javom, v ktorom sa môže ľudské spoločenstvo ocitnúť, je vojnový stav. Paradoxom vojny v porovnaní s inými krízovými javmi je skutočnosť, že ľudia si spôsobujú útrapy zámerne, zabíjajú sa a spôsobujú si obrovské materiálne škody. Prechod z mierového do vojnového stavu sa riadi radom zásad, bez rešpektovania ktorých nie je možné riešiť vzniknutú krízu.

Mierový stav nie je charakterizovaný len plnením rutinných úloh súvisiacich so zabezpečením všestranných potrieb spoločnosti, ale môže obsahovať aj rôzne krízové javy vyžadujúce prijatie mimoriadnych opatrení. Ak narastá ohrozenie štátu a nie je predpoklad, že vláda dosiahne konsolidáciu vzťahov s potencionálnym protivníkom a naopak, môže prepuknúť agresia, štát prechádza do vojnového stavu, v rámci ktorého plní vláda úlohy súvisiace s opätovným obnovením mierového stavu.
Stav mieru je naplnený úlohami zabezpečenia bezpečnosti ochrany a obrany štátu. V rámci nich je pripravovaná hospodárska mobilizácia a mobilizácia ozbrojených síl. Systém civilnej ochrany obyvateľstva musí byť schopný riešiť akékoľvek krízy a chrániť ľudské životy i materiálne hodnoty. Významnou úlohou v mieri je udržiavanie vnútornej bezpečnosti a stability krajiny.
Stav nebezpečia štátu vyhlasuje vláda po komplexnej analýze konkrétneho krízového javu. V tomto období sa zvyšuje pohotovosť ozbrojených síl. Kompetentné orgány kontrolujú pripravenosť na vykonanie mobilizácie a na prechod na vojnovú výrobu. Stav ohrozenia štátu je už obdobím, kedy môžu byť v záujme štátu čiastočne obmedzené ústavné práva a slobody občanov zaručené ústavou a zákonmi. Štátna administratíva preveruje úroveň pripravenosti na mobilizáciu formou čiastočnej mobilizácie a radu hospodárskych opatrení. Obdobiu vojny musí predchádzať mobilizácia, ktorá je súčasťou vojnového stavu. Všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl vyhlasuje vláda, ktorá zároveň organizuje aj prechod
hospodárstva na vojnovú výrobu. Nasleduje vyhlásenie vojnového stavu parlamentom. Ozbrojené sily dokončujú doplňovanie na vojnové počty a vojnová výroba začína plniť úlohy v prospech ozbrojených síl i obyvateľstva. Vojnový stav a vojna prinášajú so sebou i vojnový právny stav. Počas neho sú zásadným spôsobom obmedzené práva a slobody občanov dané listinou základných ľudských práv a slobôd. Na druhej strane všetky obmedzenia musia byť
zakotvené v platnej legislatíve.

Takýmto spôsobom môžu byť čiastočne alebo úplne obmedzené:

􀂾 sloboda pobytu a pohybu,
􀂾 sloboda prejavu,
􀂾 právo na nedotknuteľnosť osôb a ich domovov počas evakuácie,
􀂾 výkon vlastníckeho a užívacieho práva (na základe rozhodnutia a za náhradu),
􀂾 právo na informácie,
􀂾 právo na pokojné zhromažďovanie,
􀂾 právo na združovanie,
􀂾 právo na štrajk,
􀂾 právo na ochranu zdravia pri práci,
􀂾 právo na priaznivé životné prostredie,
􀂾 sloboda podnikateľskej činnosti,...

Vojnový stav končí demobilizáciou štátu. Ozbrojené sily i vojnová výroba prestávajú plniť svoje rozhodujúce úlohy a štát sa postupne vracia do mierového stavu. Po ukončení demobilizácie sú opäť v plnej miere rešpektované práva a slobody občanov zaručené ústavou a zákonmi. Jednotlivé stupne krízového manažmentu vytvárajú podmienky na riešenie novej krízy.
Tento proces sa môže v ktoromkoľvek bode zastaviť a vrátiť do východzieho stavu. Účelové pôsobenie krízového manažmentu na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, ale aj na nižších stupňoch riadenia a v jeho výkonných prvkoch môže mať výrazne preventívny charakter a tak predísť prepuknutiu krízy. Značná časť preventívnych opatrení má v súčasnosti koaličný nadnárodný charakter.
 

Webová stránka byla vytvořena pomocí on-line webgenerátoru WebSnadno.cz